Už niekoľko rokov som mal myšlienku prejsť si Prosiecku dolinu na bežkách, no niekoľko posledných slabých zím to neumožňovalo. Musí byť totižto poriadne veľa snehu, ktorý zaveje skaly, keďže chodník prechádza v úzkej doline aj po občasnom riečisku. Tento rok boli podmienky na bežkovanie na Liptove dobré, preto som využil slnečnú, hoci mrazivú zimnú nedeľu. Ráno bolo v Prosieku -19°C, no na slniečku bolo celkom fajn a zimná príroda bola očarujúca. Cez tiesňavu Vráta som preniesol bežky v rukách. Za vyvieračkou mi trocha bežkovanie sťažovali napadané stromy, niektoré boli poohýbané od veľkej vrstvy snehu. Vodopád Červené piesky pripomínal len 2 m dlhý cencúľ. Prvý malý rebrík v hornej tiesňave som prekonal na bežkách. Druhý rebrík bol tiež pod vrstvou snehu, no ten som musel vyšľapať s bežkami v ruke. Až tretí rebrík nebol zaviaty a dal sa vyjsť klasicky po priečkach. Aby som sa nevracal tou istou cestou, prešiel som popri ponore na Svoradi lúkami smerom na Malatinú a po zvážnici som vystúpal do sedla Rovné, aby som sa nadol spustil Svätoannskou dolinou. Z Liptovskej Anny som sa lúkami vrátil do Prosieka už pri zapadajúcom slniečku.