V rokoch 1972-74 vykonávala OS Ružomberok prieskum horného toku riečky Revúcej, výsledkom čoho bolo zdokumentovanie niekoľkých malých jaskýň a previsov (Hochmuth, Z.,1994). Na jej prácu nadviazal hneď po vzniku v marci 1994 Speleoclub Chočské vrchy (SCHV). Podnet na jaskyniarsku prácu v tejto oblasti prišiel od člena SCHV Jána Broďániho, ktorý býva v Liptovskej Osade. Jej okolie má dostatočne zmapované aj vďaka kontaktom s ľuďmi, ktorí vedia o jaskyniach. Niekoľko jaskýň objavil aj sám, pretože sa od malička túlal po okolitých horách Nižnej Revúcej, kde sa narodil. Bolo to asi pred 25. rokmi, keď při hre na indiánov zdolával skalné bralo a úplnou náhodou objavil jaskyňu "ako kostol".
Pod Nižnou Revúcou ústi od juhu do Revúckej doliny neveľká dolinka Malý Hričkov, ktorá smeruje od masívu Zvolena patriaceho do Nízkych Tatier. Na jej pravom svahu pod hrebeňom vo výške 940 m.n.m. sa nachádza Jaskyňa Hričkov. Zalesnený svah, v ktorom je jaskyňa ukrytá je od Nižnej Revúcej dobre viditeľný a rozoznateľný podľa šiestich vyrúbaných pásov. Jaskyňa sa nachádza nad tretím rúbaniskom od spodu doliny. Je vytvorená v strednotriasovom (guttensteinskom) vápenci, ktorého pás prechádza hrebeňom a pokračuje na sever cez Revúcku dolinu na jej protiľahlý svah. Jaskyňa je korózno-rútivého charakteru, ktorá vznikla na poruche azimutu 195, v smere ktorého sa skláňajú vrstvy vápencov pod uhlom 36 stupňov. Tieto vrstvy môžeme zreteľne vidieť na západnej stene vo Veľkej sieni. Ťažko nájditeľný vchod v brale je prístupný z hora bez lezenia. Jaskyňa Hričkov každého prekvapí tým, že neveľký vchod rozmerov 1,2 x 1,4 m hneď prechádza do mohutnej Veľkej siene dĺžky 40 m, šírky 10 m a maximálnej výšky 13,7 m.
Do stredu Veľkej siene zbehneme po šikmom nánose hliny a lístia nafúkaného od vchodu. Ďalej sieň stúpa, pričom jej dno tvoria veľké balvany, popod ktorými sa nachádzajú ešte neveľké priestory (napr. polygónový ťah 6-7-8). V zadnej časti jaskyne vylezieme do menšej Šikmej siene, ktorej dno i strop tvorí šikmá platňa tiež so sklonom 36 stupňov. 25. 2. 1995 objavili Ján Broďáni a Štefan Sitek pri východnej stene Veľkej siene otvor do Rútenej chodby, ktorá je bez výzdoby a končí sa závalom. Chodba klesá do rovnakej hĺbky ako je najnižší bod vo Veľkej sieni pri 4. bode. (viď.mapa-nárys a bokorys)
V obidvoch miestach sme pracovali na odstránení závalu, no nebezpečné balvany nad hlavou, ktoré hrozia zrútením nás od práce odradili. Jaskyňa Hričkov má len skromnú výzdobu. Charakteristický pre ňu je mäkký tvarohový sinter, ktorý pokrýva steny vo Veľkej a Šikmej sieni a miestami dosahu-je hrúbku až 5 cm. Na strope blízko vchodu vytvára sinter biele stalaktitické hrče.
Pri našich návštevách sa v jaskyni vyskytovali dva až tri netopiere: podkovárik malý a netopier obyčajný.
Jaskyňu pred nami viackrát navštívili ľudia, o čom svedčia nápisy mien na stenách vyryté do mäkkého sintra (napr. z 15. 6. 1973). V prvom západnom výklenku Veľkej siene sme tiež našli ohnište.
V prvej polovici roku 1995 sme jaskyňu zamerali v celkovej dĺžke 130 m s maximálnym výškovým rozdielom meracích bodov 16 m.
LITERATÚRA:
- HOCHMUTH, Z.: Krasové javy v doline horného toku Revúcej a jej prítokov.
Slovenský kras XXXII - 1994, Vydavateľstvo ROSA v Žiline pre Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, s. 163-171 - BELLA, P.: Genetické typy jaskynných priestorov Západných Karpát.
Slovenský kras XXXII - 1994, Vydavateľstvo ROSA v Žiline pre Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, s. 3-22